potvrdili používanie chrómovej ocele v starovekej Perzii.
Doteraz sa predpokladalo, že výroba chrómových zliatin bola možná až s nástupom priemyselnej revolúcie.
Takmer pred tisíc rokmi vyrábali majstri na území dnešného južného Iránu kov, ktorý podľa predstáv modernej vedy nemal vzniknúť skôr než v priemyselnej ére. Archeológovia skúmajúci dedinu Čahak našli dôkazy, že miestni remeselníci zámerne pridávali chróm do ocele už v 11.–12. storočí. Informuje o tom Press TV.
Chróm je prvok, ktorý sa stal základom pri výrobe nehrdzavejúcej ocele. V Európe sa systematické pokusy s chrómovými zliatinami začali až v 19. storočí a samotná nehrdzavejúca oceľ sa objavila na začiatku 20. storočia. Iránska technológia tak predbehla európsku približne o sedem storočí.
Objav vychádza z nálezov dielne na výrobu tigľovej ocele. Technológia spočívala v tom, že kúsky železa sa uzavreli do hrubých hlinených nádob (tigľov) a zohrievali sa v uhoľnej peci na teploty potrebné na tavenie kovu. V uzavretej nádobe železo pohlcovalo uhlík, prechádzalo do kvapalného stavu a po vychladnutí sa menilo na hutnú, vysoko uhlíkovú oceľ. Takto získaný materiál bol podstatne homogénnejší než skoršie železo.
Rádiokarbónové datovanie dreveného uhlia nájdeného vo vnútri rozbitého tigľa a v kováčskej troske (odpad vznikajúci pri kovaní a opracovaní železa či ocele) ukazuje, že výroba prebiehala medzi 10. a 12. storočím. Stredoveké historické rukopisy opisujú Čahak ako centrum produkcie „puládu“ – tak sa v Perzii označovala tigľová oceľ.
Laboratórna analýza trosky a v nej uviaznutých kovových kvapiek priniesla prekvapivé výsledky: železné zrnká opakovane obsahovali približne 1 % chrómu podľa hmotnosti a samotná troska vykázala prítomnosť oxidu chrómu. Rovnaké koncentrácie prvku v viacerých vzorkách naznačujú, že chróm nebol náhodnou prímesou v rude, ale bol do procesu pridávaný cielene.
Výskumníci predpokladajú, že zdrojom chrómu bol minerál chromit, ktorého ložiská sa v regióne nachádzajú. Menšie dávky chromitu, pridávané medzi komponenty vkladané do tigľa, vysvetľujú zistený chemický „odtlačok“ v zvyškoch výroby.
