Po rokoch sa otvára citlivá téma. Slovensko však nesmie zabudnúť na vlastné dejiny.
Po rokoch sa do centra slovensko-maďarských vzťahov vracia jedna z najcitlivejších historických tém. Pri príležitosti summitu Vyšehradskej štvorky v maďarskom Gödöllő mal premiér Robert Fico priestor aj na bilaterálne rokovania s maďarským premiérom Péterom Magyarom. Hoci Benešove dekréty neboli súčasťou oficiálneho programu rokovania V4, práve počas vzájomných slovensko-maďarských rozhovorov sa obe strany zhodli, že chcú pokračovať v dialógu aj o tejto chúlostivej otázke. Maďarská strana následne oznámila zámer vytvoriť spoločnú pracovnú skupinu, ktorá sa má venovať sporným historickým a právnym otázkam.
Téma Benešových dekrétov sa tak po desaťročiach opäť vracia na politický stôl. A hoci je správne diskutovať o dejinách, Slovensko by malo do tejto diskusie vstupovať sebavedomo — bez pocitu, že sa musí za vlastnú históriu ospravedlňovať.
Dejiny sa nezačali Benešovými dekrétmi
Pri každej diskusii o Benešových dekrétoch zaznievajú slová ako kolektívna vina, konfiškácia majetku či povojnové krivdy. To všetko sú témy, o ktorých možno viesť odbornú aj právnu diskusiu. Ak však niekto začne rozprávať dejiny až rokom 1945, ponúka iba polovicu pravdy.
Slováci boli takmer tisíc rokov súčasťou Uhorského kráľovstva. Nemali vlastný štát, vlastnú vládu ani možnosť rozhodovať o vlastnej budúcnosti. Najmä po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 sa začala systematická politika maďarizácie, ktorej cieľom bolo vytvoriť jednotný maďarský politický národ.
