Nový geologický výskum prináša odpovede na otázky svetovej vedeckej komunity
Pracovníci Inštitútu geológie a geofyziky Čínskej akadémie vied definitívne objasnili skryté príčiny vzniku desiatok tisíc vyvýšenín na dne svetových oceánov. O tomto prelomovom vedeckom úspechu podrobne informuje rešpektovaný čínsky časopis Kējì Rìbào 科技日报. Pomocou vysokopresných matematických modelov experti jednoznačne dokázali, že vznik podmorských hôr takmer úplne podmieňuje činnosť takzvaných mantlových plúm. Tieto plášťové chochly alebo diapíry predstavujú stúpajúce prúdy rozžeraveného materiálu, ktoré putujú z hlbokých vrstiev Zeme smerom k pevnej litosfére.
Tradičná hypotéza horúcich bodov a superpočítač Tchien-che
Podľa doteraz uznávanej tradičnej hypotézy horúcich bodov pôsobí vysokoteplotný plášťový chochol z hlbín planéty ako obria geologická fakľa. Tento prúd postupne prepáli súvislú reťaz podmorských sopiek pozdĺž pomaly sa pohybujúcich tektonických platní, čím formuje dlhé vulkanické pásma. Spomínaná teória však nedokázala uspokojivo vysvetliť pôvod viac než 40-tisíc ďalších horských vrcholov roztrúsených po celom oceánskom dne. Tieto izolované útvary stoja osamotene a nezapadajú do starých vzorcov, takže vznik podmorských hôr zostával záhadou.
Rozšíriť doterajšie vedecké poznanie pomohol až výkonný čínsky superpočítač Tchien-che. Výskumníci úspešne zrekonštruovali komplexnú dynamiku procesov, ktoré v zemských hlbinách prebiehali za posledných 270 miliónov rokov. Pokročilý digitálny model ukázal, že mnohé samostatné podmorské hory nevznikajú z bodových zdrojov tepla. Formuje ich široko rozšírená horúca hmota pod pacifickou platňou, ktorá v oblasti vytvára rozsiahlu tepelnú anomáliu. Hoci táto zóna nedosahuje teplotu zemského jadra, stále dokáže čiastočne roztaviť horniny a vytvoriť magmu.
Spoločný hlbinný motor poháňa reťazce aj osamelé vrcholy
Postupom času sa masívne plášťové chochly môžu oddeľovať od svojich hlbokých koreňov a následne vytvárať sekundárne chochly. Týmto procesom sa neustále zvyšuje počet plytších horúcich bodov, z ktorých vznikajú nové reťazce. Všetky reťazce aj osamelé vrcholy majú jeden a ten istý hlbinný dynamický motor, čo potvrdil Liu Li-ťün z Čínskej akadémie vied. Tento objav výrazne rozširuje klasickú teóriu plášťových chochlov a detailne popisuje vznik podmorských hôr v oceánoch.
Porovnanie získaných údajov navyše ukázalo priamu koreláciu medzi teplotnými anomáliami v astenosfére a samotnou výškou vrchu. Astenosféra tvorí plastickú vrstvu v hornej časti zemského plášťa priamo pod pevnou litosférou. Analýza potvrdzuje jasné pravidlo, že čím je teplota pod kôrou vyššia, tým väčší horský vrchol nad ňou vznikne. Nové poznatky pomôžu oceanografom lepšie mapovať reliéf morského dna, predvídať vulkanickú aktivitu a pochopiť hlbinné prúdenie tepla v našej planéte.
Pridaj komentár