Medzinárodný tím vedcov objavil v ázijskom regióne unikátny minerál, ktorý posúva počiatky obrannej reakcie flóry hlboko do minulosti
Medzinárodná skupina vedcov nedávno objavila v čínskom regióne Sin-ťiang na severozápade krajiny najstaršie známe úlomky jantáru. Vek tohto vzácneho nálezu dosahuje astronomických 385 miliónov rokov, o čom podrobne informuje spravodajský portál Metrópoles. Celý tento prekvapivý objav zásadným spôsobom pomáha vedcom lepšie pochopiť celkový vývoj rastlín na našej planéte. Jantár predstavuje skamenenú živicu, ktorú rastliny vylučujú v reakcii na rôzne vonkajšie hrozby. Tieto organizmy sa takto bránia pred mechanickým poškodením, pôsobením parazitických húb alebo inými druhmi stresu. Hmota plní dôležitú ochrannú funkciu a po stvrdnutí dokáže počas miliónov rokov dokonale zachovať fragmenty starodávneho života.
Geológovia objavili túto vzácnu živicu úplne náhodne pri podrobnom výskume rozsiahleho uhoľného pásma. Po cielenom pôsobení ultrafialového svetla začal minerál jasne žiariť, na čo výskumníci okamžite zareagovali. Následné detailné chemické analýzy v laboratóriách stopercentne potvrdili jeho rekordný staroveký vek. Jantár sa preukázateľne vytvoril v období stredného devónu, čo je geologická epocha trvajúca približne pred 393 až 383 miliónmi rokov. Išlo o veľmi starodávne obdobie v dejinách Zeme, kedy na pevnine rástli len prvé primitívne cievnaté rastliny. Na svete v tom čase ešte vôbec neexistovali žiadne dinosaury ani moderné suchozemské lesné ekosystémy.
Produkcia zložitej živice dávno pred érou dinosaurov
Prvý autor štúdie Cchihan Lo zdôraznil, že dôležitosť tohto objavu nespočíva len v samotnom rekordnom veku. Nález prináša úplne nové informácie o raste a vnútornej stavbe starodávnych stromov alebo kríkov. Podobné globálne analýzy pravekého prostredia dnes realizuje aj pokročilý antarktický výskum, ktorý odhaľuje klimatické zmeny v dejinách Zeme. Čínsky jantár vznikol ešte pred širokým rozšírením prvých semenných rastlín po kontinentoch. To jasne dokazuje, že už pred 385 miliónmi rokov existovali zložité organizmy schopné produkovať terpenové živice. Tieto látky sú pritom chemicky blízko príbuzné živiciam, ktoré vylučujú moderné ihličnaté stromy na ochranu pred hmyzom.
Získané vedecké poznatky z terénu pomôžu spresniť doterajšie evolučné modely a opraviť staršie učebnicové chyby. Na presné vyhodnotenie takýchto obrovských databáz prírodných procesov slúži moderná matematická teória, ktorá hľadá skryté väzby v ekosystémoch. Schopnosť produkovať ochranné sekréty sa u flóry vyvinula oveľa skôr, než vedci doteraz predpokladali. Prírodné mechanizmy prežili masívne globálne vymieranie druhov a úspešne sa adaptovali na meniace sa atmosférické podmienky.
Určovanie konkrétnej čeľade starodávnych stromov
Medzinárodné tímy biológov preto v úzkej spolupráci s čínskymi laboratóriami už začínajú s druhou fázou výskumu. Odborníci sa zamerajú na presné určenie konkrétnej rastlinnej čeľade, ktorá túto tekutinu v devóne vylúčila. Vedci na to využijú pokročilé 3D skenovanie mikroskopických úlomkov kôry zachytených vo vnútri jantáru. Tieto koordinované kroky prinesú nové odpovede, čo v blízkej budúcnosti kompletne uzavrie jednu z najväčších záhad paleobotaniky.
