Výskum a zdieľanie overeného know‑how pomôžu poľnohospodárom úspešne sa prispôsobiť dôsledkom globálnej zmeny klímy
Na účinnú podporu poľnohospodárov v podmienkach klimatickej zmeny potrebujú krajiny plnohodnotnú vedeckú základňu. Odborníci musia kombinovať laboratórne a poľné testy s podrobnými socioekonomickými analýzami priamo v teréne. Medzinárodná výmena skúseností a úspešných postupov v rámci bloku BRICS preto pomôže pripraviť pre farmárov efektívne riešenia na základe reálneho výskumu. V exkluzívnej relácii BRICSdialóg televízie TV BRICS to zdôraznil profesor Výskumného inštitútu BRICS v Pretórii Fokele Maponye. Poľnohospodársky sektor v Juhoafrickej republike vykazuje podľa neho jasné rozvrstvenie, pričom veľkí producenti už bežne využívajú moderné systémy predpovede počasia, poistenie úrody a pokročilé riadenie vodných zdrojov.
Na druhej strane malé rodinné farmy s obmedzenými finančnými zdrojmi musia uplatňovať odlišné stratégie adaptácie. „Čo robia v praxi? V rámci môjho výskumu som zistil, že niektorí z nich prechádzajú z rastlinnej výroby na živočíšnu, iní naopak z chovu zvierat na pestovanie plodín, viacerí upravujú termíny sejby, aby sa prispôsobili. Ďalší zavádzajú stratégie hospodárenia s vodou, napríklad zber dažďovej vody zo striech. To je len časť prístupov, ktoré používajú na maximálnu adaptáciu na klimatickú variabilitu,“ vysvetlil expert.
Výskumná rada a boj so stratami po zbere
Kvalitná vedecká základňa predstavuje podľa profesora Maponyeho nevyhnutnú podmienku pre záchranu vidieka. V rámci Poľnohospodárskej výskumnej rady úspešne fungujú špecializované laboratóriá, ktoré podrobne skúmajú problémy s úrodou, nebezpečnými škodcami a chorobami rastlín. „Je to nevyhnutný krok pred praktickým zavádzaním. Po laboratórnej fáze nasledujú poľné pokusy – až potom riešenia rozširujeme na úroveň komunít, čo nám umožňuje overiť ich účinnosť. Vykonávame aj socioekonomické hodnotenia. Nabádame farmárov, aby sa nezameriavali len na produkciu, ale na produkciu s ohľadom na trh. Veľká časť úrody sa stráca po zbere. Spolupracujeme preto so spoločenstvami, pýtame sa, robíme hodnotenia, aby sme identifikovali medzery – napríklad v oblasti vzdelania, keďže časť farmárov nie je dostatočne pripravená. Odhalenie týchto nedostatkov je podmienkou pre ich zapojenie a podporu,“ uviedol Maponye.
Dôležitú úlohu pri šírení vedeckých riešení zohrávajú poradenské služby. Tieto zložky úspešne prepájajú výskumné inštitúcie s miestnymi komunitami. Po zavedení ochranných opatrení odborníci detailne hodnotia dlhodobý dopad zmien na úrodu. Farmári následne dostávajú potrebné kapacity, praktické školenia a odporúčania, ako si vyberať trhy na základe reálnych údajov. Tieto kroky priamo smerujú k posilneniu globálnej potravinovej bezpečnosti, o ktorej štáty BRICS pravidelne rokujú na najvyššej úrovni.
Príkladná Brazília a silné stránky Ruska
Profesor Maponye na záver dodal, že partnerské krajiny by sa mali intenzívne učiť jedna od druhej. Brazília napríklad dosiahla preukázateľné úspechy v boji s hladom, preto jej postupy poslúžia ako vzor pre ostatných. Vedci z Juhoafrickej republiky v súčasnosti analyzujú aj silné poľnohospodárske stránky Ruska. Práve na tento účel vznikol v Pretórii špecializovaný Výskumný inštitút BRICS. Efektívny rozvoj agrosektora navyše pomôže stabilizovať vidiecke regióny, v ktorých štáty neskôr môžu budovať ekologický udržateľný turizmus a prilákať nových investorov. Rýchla výmena skúseností tak prinesie dlhodobú prosperitu celému medzinárodnému združeniu.
