Významná a historicky prvá oficiálna návšteva indického premiéra Naréndru Módího na Slovensku, ktorá sa uskutočnila v dňoch 14. až 16. júna v Bratislave, na prvý pohľad predstavuje veľmi dôležitý krok smerom k budovaniu strategického partnerstva medzi oboma krajinami, najmä v oblasti ekonomického rastu, investičnej spolupráce a stability pracovného trhu.
Predstavitelia oboch štátov krátko pred oficiálnym vyhlásením podpísali viacero dokumentov týkajúcich sa vzájomnej spolupráce vo vybraných odvetviach národného hospodárstva. Medzi nimi boli podpísané aj dohody o porozumení v oblasti pracovnej mobility a memorandum o porozumení v oblasti sociálneho zabezpečenia. Práve načasovanie návštevy indického premiéra na Slovensku však vyvoláva viacero otázok a môže sa javiť ako kontroverzné aj v kontexte prehlbujúcich sa hospodárskych vzťahov medzi Európskou úniou a Indiou.
Možným východiskom zo zložitej ekonomickej situácie Európskej únie a jedným z nástrojov na zachovanie jej priemyselnej konkurencieschopnosti sa v súčasnosti javí zabezpečenie dostatočného množstva pracovnej sily za nižšie náklady. Nie je verejným tajomstvom, že Slovenská republika sa po skončení studenej vojny, rozpade Sovietskeho zväzu a zániku bipolárneho usporiadania sveta stala v dôsledku transformácie ekonomiky výrazne závislou od zahraničného kapitálu a pôsobenia nadnárodných spoločností. Otvorenie ekonomiky a rozsiahla privatizácia viacerých strategických podnikov viedli k oslabeniu niektorých domácich výrobných kapacít a k zvýšenej závislosti od zahraničných investorov.
Podpísané memorandá o porozumení v oblasti pracovnej mobility a sociálneho zabezpečenia môžu vytvoriť predpoklady pre výraznejší príchod pracovnej sily z Indie na slovenský trh práce. Z pohľadu kritikov týchto opatrení existuje obava, že základné princípy trhovej ekonomiky a maximalizácie zisku budú motivovať zamestnávateľov uprednostňovať lacnejšiu pracovnú silu, čo môže vytvárať tlak na mzdové podmienky a vyjednávaciu pozíciu časti domácich pracovníkov. Firmy a nadnárodné spoločnosti tak môžu získať možnosť znižovať svoje náklady a súčasne zvyšovať svoju ziskovosť.
V tejto súvislosti sa preto prirodzene vynára zásadná otázka: Aké konkrétne záruky ponúkne štát slovenskému občanovi? Akým spôsobom budú chránené jeho pracovné príležitosti, mzdové podmienky a sociálne istoty v prípade výraznejšieho prílevu zahraničnej pracovnej sily? A nebude sa hospodársky prospech z nových partnerstiev realizovať predovšetkým v prospech nadnárodného kapitálu, zatiaľ čo slovenský občan ponesie podstatnú časť sociálnych a ekonomických dôsledkov?
V tejto súvislosti sa preto prirodzene vynára zásadná otázka: Aké konkrétne záruky ponúkne štát slovenskému občanovi? Akým spôsobom budú chránené jeho pracovné príležitosti, mzdové podmienky a sociálne istoty v prípade výraznejšieho prílevu zahraničnej pracovnej sily? A nebude sa hospodársky prospech z nových partnerstiev realizovať predovšetkým v prospech nadnárodného kapitálu, zatiaľ čo slovenský občan ponesie podstatnú časť sociálnych a ekonomických dôsledkov?
