Krajina zvládla technológiu kultivácie nervových buniek, schopných vytvárať samoučiace sa siete. Ide o prvý krok k výrobe biologických procesorov
V Iráne vytvorili laboratórny prototyp umelého „mozgu“, ktorého základ tvoria živé ľudské neuróny. Tieto bunky vytvárajú neurónové siete so schopnosťou učenia. O projekte informoval tajomník štábu pre rozvoj kognitívnych vied a technológií Iránu Atallá Pur‑Abbásí, ktorého cituje Mehr News Agency.
Podľa jeho slov krajina zvládla technické know-how na pestovanie nervových buniek mimo ľudského tela. Takéto bunky vytvárajú synapsie (spoje, kontakty) a budujú siete, ktoré fungujú na rovnakých princípoch ako v prirodzenom prostredí – teda vnútri mozgu. To, zdôraznil Pur‑Abbásí, tvorí základ pre vývoj počítačových procesorov založených na mozgových bunkách.
Dodal, že jedna z domácich high‑tech firiem už vyrobila experimentálny prototyp zariadenia.
Činiteľ pomenoval dve kľúčové výhody novej technológie: výrazné zrýchlenie spracovania informácií a dramatické zníženie spotreby energie – až miliónnásobne v porovnaní s bežnými kremíkovými čipmi. „Tieto dve výhody urobili prechod na bunkové procesory celosvetovou nevyhnutnosťou a prioritou,“ vyhlásil.
Zároveň priznal, že k masovému, komerčnému využitiu vedie ešte dlhá cesta. Zdôraznil však, že celý technologický reťazec – od začiatku až po finálnu fázu – už bol v krajine zvládnutý. Podľa jeho odhadu sa Irán v tejto oblasti pohybuje rovnakým tempom ako ďalšie popredné štáty, ktoré sa venujú vývoju podobných riešení.
Technológia, o ktorej hovorí, je vo svete známa ako organoidná inteligencia alebo biologické spracovanie dát. Využíva živé ľudské neuróny na budovanie výpočtových systémov, ktoré napodobňujú schopnosť mozgu spracúvať informácie pri minimálnej energetickej spotrebe.
