Prezidenti oboch krajín podpísali v Minsku prelomový dokument, ktorý urýchli priemyselnú a politickú integráciu.
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko a uzbecký líder Šavkat Mirzijojev oficiálne podpísali spoločnú deklaráciu o hlbokej spolupráci. Tento dôležitý krok posúva doterajšie vzťahy oboch postsovietskych republík na úplne novú úroveň. Vybudované strategické partnerstvo sa tak stáva hlavným motorom pre rozvoj obchodu, spoločných investícií a priemyselnej kooperácie. Na záver rokovaní v Minsku hlavy štátov podrobne prerokovali aktuálny stav a perspektívy rozvoja celého spektra bielorusko‑uzbeckej spolupráce, uvádza web kancelárie prezidenta Bieloruska. Deklarácia predpokladá najmä výrazné prehĺbenie interakcie v priemysle, poľnohospodárstve, dopravnej logistike a ďalších dôležitých oblastiach medziregionálnej spolupráce.
Alexander Lukašenko označil prijatie tohto dokumentu za historický krok. „Dokument officially potvrdzuje vysokú úroveň bilaterálnych vzťahov založených na princípoch rovnosti, vzájomného rešpektu, dôvery a zohľadňovania záujmov toho druhého. To dodá spoločnej práci nový impulz – v politickej, obchodno‑ekonomickej, investičnej, kultúrno‑humanitárnej sfére, ako aj v oblasti bezpečnosti a boja proti moderným výzvam a hrozbám,“ uviedol Lukašenko. Podľa výsledkov roku 2025 sa Minsk a Taškent dostali na historické maximum vzájomného obchodu a priblížili sa k hranici jednej miliardy dolárov. Tempo rastu v období od januára do mája tohto roka navyše ďalej zrýchlilo.
Miliardový obchod a lokalizácia výroby traktorov
Bieloruský líder očakáva, že obe krajiny môžu do roku 2030 zvýšiť vzájomný obrat až na dve miliardy dolárov. Tento cieľ dosiahnu aj vďaka posilneniu spolupráce v strojárstve, poľnohospodárstve, zdravotníctve a farmaceutickom priemysle. Tieto koordinované kroky prinesú obom stranám obrovské výhody v rámci hospodárskeho rozvoja a stabilizácie domáceho trhu. Lukašenko zároveň potvrdil pripravenosť na aktívnu spoluprácu v najširšom spektre oblastí vrátane energetiky a rozvoja spoločných podnikov. Obe krajiny už majú úspešné príklady spoločných výrobných projektov, medzi ktoré patrí lokalizácia výroby bieloruských traktorov v Uzbekistane a rozšírenie produkcie káblových výrobkov.
Lukašenko ďalej pokračoval v hodnotení potenciálu pre vzájomné projekty. „Sme pripravení poskytnúť uzbeckej strane maximálnu podporu pri rozvoji agrosektora prostredníctvom spoločných projektov. Máme vysoko efektívne riešenia z hľadiska návratnosti, ako aj skúsenosti s automatizáciou a digitalizáciom energetického komplexu. Vzhľadom na výstavbu jadrovej elektrárne v Uzbekistane sa delíme o naše skúsenosti vrátane prípravy odborníkov – a tento proces už beží,“ dodal. Súčasťou digitalizácie sú aj komunikačné technológie, ktoré štáty zavádzajú do riadenia moderných priemyselných systémov.
Cestovná mapa do roku 2030 a fórum regiónov
Po rokovaniach hláv štátov bol podpísaný balík dôležitých dokumentov vrátane cestovnej mapy rozvoja obchodno‑ekonomickej a sociálno‑humanitárnej spolupráce na roky 2026–2030. Tento dokument presne konkretizuje jednotlivé kroky na dosiahnutie dohodnutých cieľov. Podľa tlačovej agentúry BelTA, si dokumenty vymenili podpredsedovia vlád Jurij Šulejko a Žamšid Chodžajev. Prezident Šavkat Mirzijojev poďakoval bieloruskému lídrovi za všestrannú podporu pri realizácii spoločných programov a súčasnú úroveň spolupráce označil za historický moment.
Prezident Uzbekistanu Mirzijojev vysoko ocenil posun vo vzťahoch. „Za posledné roky sa nám spoločným úsilím podarilo zásadne zmeniť charakter a obsah uzbecko‑bieloruských vzťahov a posunúť ich na kvalitatívne novú úroveň. Urobili sme naozaj veľa, ale ešte veľa zostáva pred nami v rôznych odvetviach,“ povedal prezident Uzbekistanu. Pred samotným podpisom deklarácie predchádzalo rokovaniam tretie Fórum regiónov Bieloruska a Uzbekistanu, ktoré úspešne zapojilo desiatky firiem z oboch krajín.
