Juhoslávia vznikla krátko po II. svetovej vojne v roku 1945 zo šiestich republík, a to: Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Čierna Hora, Macedónsko a z autonómnych srbských provincií Kosovo a Vojvodina. Bola taktiež jednou zo zakladajúcich členských krajín OSN. Pod vedením Josipa Tita sa Juhoslávia uberala ideologicky inou cestou ako Sovietsky zväz a západná Európa pod nadvládou USA. Nebola členom Varšavskej zmluvy a ani NATO. Vydala sa svojou cestou medzi kapitalizmom a socializmom. Komunistická strana Juhoslávie bola jedinou povolenou stranou v krajine, pričom rôzne národnostné skupiny obyvateľstva Juhoslávie tam žili v mieri a prosperite. V rámci geopolitických doktrín USA stať sa globálnou superveľmocou a svetovým hegemónom, hrala Juhoslávia kvôli jej strategickej polohe neďaleko Blízkeho Východu bohatého na ropu, a v rámci stratégie obmedzenia sovietskeho vplyvu ako frontový a „nárazníkový“ štát dôležitú úlohu. Balkán je strategicky významnou oblasťou, nakoľko predstavuje most medzi Európou a Stredným východom . V časoch studenej vojny nemalo americké impérium na Juhosláviu žiaden vplyv. Pre USA bola Juhoslávia taká dôležitá, že jej povolila členstvo v Medzinárodnom menovom fonde (MMF), a americký finančný sektor ju podporoval v rámci medzinárodného finančného obchodu veľkorysými úvermi. Po rozpade Sovietskeho zväzu, začali USA spolu s NATO zaisťovať vplyv amerického impéria a transatlantickej vojenskej aliancie na Balkáne, prostredníctvom stratégie „ rozdeľ a panuj“. Pre Spojené štáty bolo ľahké Juhosláviu rozbiť, pretože medzi rôznymi národnostnými skupinami tu existovali historicky podložené rivality, ktoré bolo možné posilniť a využiť. USA si ako obetného baránka a pôvodcu konfliktu vybrali Srbsko a jeho prezidenta Slobodana Miloševiča, ktorého západné média označovali ako diktátora, novodobého Hitlera a hlavného vinníka vojny v Juhoslávii. USA, Nemecko a Rakúsko finančne a angažovaním sa tajných služieb pomáhalo snahám o rozdelenie Juhoslávie a získanie nezávislosti najmä Chorvátsku a Slovinsku, aby získalo odbytový a investičný trh. MMF a Svetová banka na jeseň roku 1989 kompletne deregulovali obchod, takže juhoslovanský trh bol zaplavený zahraničným tovarom, dotovaným predovšetkým Európskym spoločenstvom, pričom domáca priemyselná výroba sa začala prepadať a ekonomický výtlak Juhoslávie rapídne klesal. Najzávažnejším opatrením MMF však bolo zastavenie platieb provinciám a zväzovým republikám. Po tom, čo MMF takto vytvoril ekonomické predpoklady pre definitívne rozbitie Juhoslávie, naliehali predovšetkým vlády USA a Nemecka na presadenie práva jednotlivých národov na sebaurčenie. Súčasne materiálne podporovali separatistov a rozpútavali skutočnú mediálnu bitku, aby poštvali proti sebe 26 etnických skupín. Juhosláviu cielene destabilizovali a rozštiepili na menšie štáty tým, že proti sebe štvali rôzne etnické skupiny tejto mnohonárodnostnej krajiny. Rozbitie Juhoslávie podporovala aj americkému impériu podriadená OSN. Občianska vojna v Juhoslávii medzi jednotlivými štátmi a etnikami bola podporovaná USA a EÚ, najmä dodávkami zbraní a militantných moslimských bojovníkov z islamského sveta, ktorí spoločne so CIA v 80. rokoch bojovali proti Rusom v Afganistane. Medzi nimi boli aj prominenti, ako napríklad saudskoarabský občan Usáma Bin Ládin, ktorý dostal v roku 1993 bosniansky pas a dostalo sa mu osobného prijatia v prezidentskom paláci v Sarajeve. Svoju úlohu pri zničení Juhoslávie pod zámienkou pomoci ľudom na Balkáne zohralo aj NATO a to nezákonnou útočnou vojnou bez mandátu OSN bombardovaním Bosny v roku 1995. Keď srbský prezident Slobodan Miloševič nechcel povoliť vybudovanie americkej vojenskej základe Camp Boostel na území Kosova, NATO v roku 1999 spustilo ďalšiu nezákonnú útočnú operáciu bez mandátu OSN bombardovaním Srbska. Počas vojen pri rozpade Juhoslávie bolo spáchané nespočetné množstvo vojnových zločinov, vrátane genocídy a zločinov proti ľudskosti. V rámci nezákonných bojových operácií NATO bolo vykonaných tisíce bojových leteckých misií a útokov, počas ktorých boli zhodené tisíce bômb na vojenské aj civilné ciele, pričom zahynuli desaťtisíce vojakov a nevinných civilistov. Srbský prezident Slobodan Miloševič zomrel 11.3.2006 vo väzení tribunálu OSN pre vojnových zločincov v Haagu, avšak v tomto prípade skutočnými vojnovými zločincami boli predstavitelia USA, EÚ a NATO! Dnes je už Juhoslávia minulosťou. Namiesto nej je tu šestica nových štátov. Slovinsko, Chorvátsko, Bosna, Srbsko, Macedónsko a Čierna Hora.
Zdroje:
WOLF, Ernst, 2022. Veľmoc MMF: kronika globálnej lúpeže. Preklad Miloš Keleši Hanisch. Kežmarok: Torden. ISBN 9788082231208.
GANSER, Daniele, 2021. Nezákonné vojny: ako krajiny NATO sabotujú OSN. Preklad Michaela Ješková. Kežmarok: Torden. ISBN 9788082230676.
Pridaj komentár