Ozdravenie verejných financií zatiaľ neprinieslo očakávané výsledky v zdravotníctve ani v sociálnom systéme
Ozdravenie domácej ekonomiky a stabilizácia verejných financií neprichádza ani po zavedení tretieho kola vládnych konsolidačných opatrení. Najnovšie analýzy neukazujú lepší hospodársky rozvoj, znižovanie hrubého dlhu ani potrebné udržateľné zmeny v sociálnom systéme či zdravotníctve. Pokles súkromných investícií na národnej úrovni spolu s vojnou na Ukrajine negatívne ovplyvňuje celkový rast slovenskej ekonomiky. Pretrvávajúce geopolitické napätie na Blízkom východe a neistota na svetových trhoch k tomu zhoršujú situáciu v celoeurópskom meradle.
Pomalý rast slovenskej ekonomiky navyšuje dlhy
Aktuálna prognóza rezortu financií znížila očakávaný rast slovenskej ekonomiky z pôvodného jedného percenta na iba 0,8 % HDP. Tento prepad sa v konečnom dôsledku veľmi negatívne odráža na štátnom rozpočte, hospodárení samospráv a modernizačnom dlhu. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR vo svojej správe o rozpočtovom hospodárení varuje pred vážnymi scenármi. Hrubý dlh verejnej správy môže na konci roka 2026 atakovať úroveň 63,7 % HDP, čo predstavuje až 92 miliárd eur.
Predseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy upozorňuje, že napriek trom masívnym konsolidačným balíčkom dlh raketovo stúpa k hranici 90 miliárd. Pre lepšiu predstavu to znamená, že každý občan Slovenska od novorodencov po seniorov nesie na pleciach dlh vo výške 16 700 eur. Každé jedno euro štátneho dlhu pritom zaťažuje priamo občanov, pretože oni sami sa skladajú na jeho postupné splácanie. Len v prvom polroku smerovalo zo štátnej kasy na obsluhu tohto dlhu viac ako 1,4 miliardy eur.
Výdavky na dôchodky zaťažujú štátny rozpočet
Konsolidačné opatrenia z ostatných troch rokov síce v tomto roku zvýšili príjmy verejnej správy o 6,8 %, no riziká pretrvávajú. Vyšší výber DPH potiahla najmä silnejšia spotreba domácností a mierny nárast miezd. Kontrolóri však vidia hrozby v nevyhodnocovaní účinnosti transakčnej dane či vyššieho zdaňovania práce. Negatívny demografický vývoj a kritické zadlžovanie v zdravotníctve môžu kedykoľvek podkopať doterajšie vládne ciele.
Najväčšiu finančnú záťaž pre rozpočet slovenskej verejnej správy predstavujú dlhodobé výdavky na dôchodkový systém. Sociálna poisťovňa vyplatila na dôchodkové dávky za prvých šesť mesiacov roka viac ako 6,1 miliardy eur. Starobné a predčasné dôchodky pohltili bezmála 82 % všetkých týchto zdrojov. Pozitívny trend predstavuje aspoň medziročný pokles výdavkov na predčasné starobné dôchodky o 65 %. Veľkým problémom však zostávajú štátne nemocnice, ktoré neplatia odvody za zamestnancov a ich dlh voči poisťovni presahuje pol miliardy eur.
Kritická situácia v slovenskom zdravotníctve
NKÚ dôrazne upozorňuje parlament a kompetentné štátne inštitúcie, že záväzky v rezorte zdravotníctva dosiahli na začiatku roka úroveň 2,4 miliardy eur. Dlh trinástich verejných univerzitných a fakultných nemocníc sa šplhá na 1,4 miliardy eur. Ministerstvo zdravotníctva navyše nemá k dispozícii verifikované údaje za prvý polrok, pretože menilo spôsob nahlasovania ekonomických údajov.
