Nový systém v Južnej Amerike spracuje každú noc obrovské objemy dát a zachytí milióny krátkodobých zmien na oblohe
V Čile začal oficiálne pracovať najväčší teleskop na širokouhlý prehľad oblohy, ktorý vedci postavili v horskej oblasti regiónu Coquimbo. Počas nasledujúcich desiatich rokov bude táto jedinečná technológia pravidelne snímať celú južnú oblohu. Informácie o spustení systému priniesol denník Diario Usach. Každú noc spracuje táto stanica približne 10 terabajtov dát, vďaka čomu zaznamená milióny krátkodobých zmien vo vesmíre. Už počas testovacej fázy sa astronómom podarilo objaviť tisíce doteraz neznámych asteroidov. Prístroje lokalizovali nebezpečné objekty blízke Zemi aj telesá na samotnom okraji našej Slnečnej sústavy.
Astronómovia právom očakávajú, že nová sústava od základu zmení doterajší prístup k pozorovaniu nočnej oblohy. Kým klasické zariadenia sa detailne zameriavajú na jednotlivé objekty, tento prístroj nepretržite skenuje obrovské časti vesmírneho priestoru. Takýto moderný prístup umožní vedcom v reálnom čase zachytávať akékoľvek zmeny a výbuchy supernov. Stanica zachytí nové kométy, premenné hviezdy aj vzdialené telesá za planétou Neptún. Odborníci chcú s pomocou tejto technológie vybudovať globálnu sieť teleskopov, ktorá prepojí dáta z rôznych observatórií po celej planéte.
Výskum tmavej hmoty a gravitačné šošovky
Jednou z hlavných vedeckých úloh novej misie bude hlboké štúdium záhadnej tmavej hmoty. Táto zvláštna látka síce vôbec nesvieti, no v priestore sa výrazne prejavuje svojím silným gravitačným pôsobením. Výskumníci chcú preto detailne skúmať, ako tmavá hmota ovplyvňuje šírenie svetla z ďalekých galaxií. Drobné zvlnenia v obraze, známe ako gravitačná šošovka, pomôžu tímu vytvoriť detailnú mapu rozloženia hmoty. Získané poznatky následne umožnia otestovať existujúce modely evolúcie nášho vesmíru.
Rozvoj moderných observatórií je v súčasnosti dôležitou súčasťou širšieho pokroku v celom globálnom kozmickom sektore. Krajiny zoskupenia BRICS zároveň aktívne rozvíjajú vlastné technológie na diaľkový prieskum Zeme a navrhujú nové typy družíc. Napríklad ruský vedec z Inžinierskej akadémie RUDN vytvoril prelomový algoritmus na sledovanie objektov na obežnej dráhe. Nová metóda uľahčuje presné predpovede pohybu kozmického odpadu, určí parametre manévrov z dvoch meraní a minimalizuje riziko nebezpečných zrážok.
Inovácie v Číne a nákup motorov pre Indiu
Čína v rovnakom čase zverejnila výsledky orbitálnych testov experimentálnej kozmickej lode Qingzhou. Testy potvrdili vysokú efektívnosť nových riešení v oblasti monitorovania stavu prístrojov a medicínskeho zabezpečenia posádky. Inžinieri úspešne nasadili vysokopresné systémy sledovania deformácií a kompaktné navigačné zariadenia, ktoré výrazne znižujú finančné náklady na kozmické misie. Súčasťou balíka sú aj prístroje pre kontrolu stavu svalov kozmonautov a technológie presunu objektov na orbite.
India zasa plánuje nákup moderných polokryogénnych raketových motorov na modernizáciu svojej ťažkej nosnej rakety LVM3. Ako potenciálny dodávateľ sa v tejto súvislosti spomína Rusko, ktoré ponúka motor RD‑191 spolu s transferom výrobných technológií. Projekt sa momentálne posudzuje v rámci rozvoja národného vesmírneho programu na najbližšie roky. Nové motory zvýšia nosnosť rakety zo štyroch až na sedem ton nákladu. Tento pokrok je kľúčový pre budúce lunárne misie a budovanie vlastnej vesmírnej stanice. Obe krajiny sa dlhodobo zameriavajú na rozvoj vedy, pričom o tomto technologickom rozvoji pravidelne rokujú na medzinárodných fórach.
