Rozhodnutie o zmene terapie bolo prijaté na základe analýzy nádorovej DNA v krvi ešte pred objavením sa klinických príznakov
Abú Zabí sa stalo prvým miestom na svete, kde pacientke s pokročilou rakovinou prsníka nasadili inovatívnu, geneticky cielenú liečbu skôr, než sa zhoršenie choroby prejavilo na zobrazovacích vyšetreniach alebo klinických príznakoch. Terapia prebehla v Onkologickom ústave Burjeel (Burjeel Cancer Institute, BCI) pod dohľadom zdravotníckeho úradu emirátu Abú Zabí, informuje Emirates News Agency (WAM).
Pacientka vo veku okolo 40 rokov mala zistenú mutáciu v géne ESR1, ktorá spôsobuje odolnosť nádoru voči bežnej hormonálnej liečbe a urýchľuje progresiu ochorenia. Mutačná zmena bola odhalená pomocou analýzy cirkulujúcej nádorovej DNA (ctDNA) – fragmentov DNA nádorových buniek uvoľňovaných do krvného obehu. Táto metóda umožňuje zachytiť molekulárne zmeny v nádore len z krvi, ešte predtým, než sú viditeľné na CT či MR snímkach alebo sa prejavia zhoršením stavu.
Lekári na základe genetického nálezu okamžite zmenili liečbu a prešli na nový liek namiesto pokračovania v štandardnej hormonálnej terapii. Podľa globálnej klinickej štúdie, o ktorú sa tím opieral, takýto prístup dokáže znížiť riziko progresie ochorenia alebo úmrtia o 56 % v porovnaní s pokračovaním tradičnej hormonálnej liečby.
Zástupkyňa zdravotníckeho úradu Abú Zabí, doktorka Núra Chámis al-Gajtí, zdôraznila, že budúcnosť medicíny spočíva v predbežnej (proaktívnej) liečbe, nie iba v reakcii na už rozvinutú chorobu. Upozornila, že tento prípad potvrdzuje stratégiu emirátu budovať systém, ktorý spája včasnú diagnostiku, personalizovaný prístup a prístup k najnovším terapeutickým postupom.
Generálny riaditeľ BCI, profesor Hamíd bin Harmál al-Šamsí, dodal, že inštitút sa stal prvým centrom na svete, ktoré tento postup zaviedlo do bežnej klinickej praxe. Podľa neho to odráža víziu ústavu integrovať do onkologickej starostlivosti špičkovú molekulárnu diagnostiku, umelú inteligenciu a moderné analytické technológie. Terapia je založená na priebežnom molekulárnom monitorovaní – pravidelných testoch ctDNA, ktoré umožňujú odhaliť vznik rezistencie na liečbu v úplne skorom štádiu a zasiahnuť ešte pred tým, než sa choroba viditeľne zhorší.
Štúdia, o ktorú sa lekári opierali, je prvou na svete, v ktorej sa sekvenčný (opakovaný) rozbor ctDNA použil na zmenu liečby pred vznikom rádiologických alebo klinických známok progresie. Autori zdôrazňujú, že takýto prístup môže položiť základ pre nový štandard v onkológii: prechod od pasívneho sledovania k proaktívnemu vedeniu pacientov s pokročilou rakovinou prsníka, založenému na včasnej genetickej informácii.
