Štát plánuje výrazne sprísniť a zjednotiť doterajšie pravidlá pre organizovanie verejných akcií na Slovensku.
Ministerstvo vnútra SR pripravuje novú právnu úpravu. Táto zmena má priamo reagovať na realitu veľkých festivalov, mestských slávností či viacdňových open‑air akcií. Do hry však vstupujú kľúčoví hráči, ktorými sú samotné samosprávy. Mestá a obce tieto akcie nielen hostia na svojom území, ale často ich aj priamo financujú v rámci hospodárskeho rozvoja regiónov. Ich spoločný hlas na dôležitých rokovaniach zastupuje Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Aktuálne platný zákon totiž pochádza z čias, keď boli štandardom skôr menšie akcie s jednoduchou infraštruktúrou a nízkymi nárokmi na bezpečnosť.
Dnešná realita však prináša masové festivaly s desaťtisícmi ľudí, dočasné tribúny, pódia a zložité gastro zóny. Zároveň neustále rastú nároky na ochranu zdravia kvôli rizikám extrémneho počasia, požiarov či kolapsov konštrukcií. Ministerstvo vnútra preto dlhodobo avizuje, že existujúca právna úprava tieto hrozby dostatočne nereflektuje. Cieľom pripravovanej zmeny je zaviesť jednotný postup pre organizátorov, jasnejšie definovať zodpovednosti a posilniť koordináciu medzi políciou, hasičmi a krízovým riadením.
Kľúčový spor o definíciu rizikovej akcie
Jednou z najcitlivejších otázok celej diskusie zostáva presné rozlíšenie medzi bežným a rizikovým podujatím. Určiť hranicu iba podľa celkového počtu účastníkov je podľa odborníkov zjavne nepostačujúce. Aj malé kultúrne podujatia môžu byť rizikovejšie než obrie koncerty, ak sa konajú v stiesnených priestoroch s náročnou technikou. Diskusia sa preto sústreďuje na širšie kritériá, ako je charakter priestoru, únikové cesty a prístup pre záchranné zložky.
Úrady posúdia aj typ programu, prítomnosť pyroefektov, vekový profil účastníkov a čas konania v nočných hodinách. Ak sa tieto kritériá nepodarí nastaviť transparentne, samosprávy sa môžu ocitnúť v právnej neistote. Hrozí totiž riziko, že rovnaká akcia získa v jednom regióne nálepku rizikovej a v susednom okrese nie. Podpredseda ZMOS a predseda Komory miest Branislav Tréger preto na rokovaniach upozorňuje na zásadnú dilemu. Samosprávy síce chcú vyššiu bezpečnosť, no ich rozpočty nedokážu absorbovať neobmedzené nové náklady a byrokraciu.
Mestá a obce riešia napäté rozpočty
Pre menšie obce môžu byť prísne povinnosti jednoducho likvidačné. Povinný prenájom profesionálnych bezpečnostných služieb, certifikovaných technikov či spracovanie rozsiahlej dokumentácie môže priniesť nečakané problémy. Obec radšej tradičné spoločenské akcie výrazne obmedzí alebo ich úplne zruší. Kultúrny život v menších regiónoch tak rýchlo ochudobnie, čo prinesie veľké spoločenské škody. ZMOS preto dôrazne zdôrazňuje, že nová legislatíva musí byť reálne vykonateľná v podmienkach malých aj stredných samospráv.
Jedným z navrhovaných prvkov je zavedenie funkcie povinného bezpečnostného technika pri vybraných podujatiach. Špecialista, ktorý sa rozumie statike, únikovým cestám a krízovému manažmentu, síce garantuje vyššiu ochranu, no prináša dva praktické problémy. V odľahlejších regiónoch Slovenska je aktuálne veľký nedostatok takýchto kvalifikovaných expertov. Zároveň to znamená priamu finančnú záťaž pre obecné pokladnice. Ako kompromis sa spomína možnosť, aby túto rolu za určitých podmienok vykonával vyškolený mestský policajt s dostatočnou dĺžkou služby.
