Vietnam a juhoamerický spoločný trh odštartovali prelomové rozhovory o vytvorení preferenčnej zóny voľného obchodu
Vietnam a spoločný juhoamerický trh MERCOSUR oficiálne začali dôležité rokovania o dohode o preferenčnom obchode. Zástupcovia biznisu, odvetvových združení a štátnych orgánov na seminári v Brazílii podrobne diskutovali o nových trhových príležitostiach. Veľvyslanec Vietnamu v Brazílii Bui Van Nghi privítal začatie týchto rozhovoroch o uzavretí dohody PTA a zároveň vyzval na ich urýchlenie. O úspechu informuje tlačová agentúra VNA. Hlavným partnerom Hanoja sa stáva vplyvné juhoamerické hospodárske združenie, ktoré vzniklo v roku 1991 s cieľom podporovať voľný obchod, otvorený trh a plynulý pohyb tovarov, služieb a ľudí medzi členskými štátmi. Táto strategická zmluva úspešne prepojí dravé ázijské továrne s bohatými surovinovými zdrojmi v Latinskej Amerike.
Medzi kľúčové priority na najbližšie roky označil vietnamský diplomat aktivizáciu spolupráce medzi brazílskymi štátmi a vietnamskými provinciami. Preto úrady vytvoria trvalé mechanizmy na výmenu dôležitých informácií medzi vládami a podnikateľskými kruhmi oboch krajín. Obe strany chcú výrazne rozšíriť svoje partnerstvo v oblastiach obnoviteľnej energie, biopalív, logistiky, digitálnej transformácie, biotechnológií a zelenej priemyselnej výroby. Tieto kroky zabezpečia stabilný prístup na trhy pre začínajúce podniky v oboch regiónoch. Aktuálny seminár v Brazílii privítal desiatky popredných predstaviteľov tamojšieho biznisu, ktorí hľadali cesty na prekonanie geografických bariér medzi kontinentmi.
Rekordný obrat a komplementárna štruktúra výmeny
Brazília v súčasnosti zostáva jedným z hlavných dodávateľov poľnohospodárskych komodít, surovín a strategických tovarov do Vietnamu. Juhoamerickí farmári vyvážajú najmä sóju, kukuricu, bavlnu, mäso, celulózu, rudy a cenné minerálne suroviny. Naopak, Vietnam vyváža do Brazílie moderné mobilné telefóny, komponenty, počítače, elektroniku, stroje, textil, odevy, obuv, drevárske výrobky, morské plody a spracované potraviny. Za prvých šesť mesiacov roku 2026 dosiahol obchod medzi Vietnamom a Brazíliou úroveň 4,22 miliardy dolárov, čo predstavuje nárast o 16,8 % oproti minulému roku. Brazílsky export do Vietnamu prekročil dve miliardy dolárov (+16,6 %), kým dovoz Brazílie z Vietnamu dosiahol okolo 2,11 miliardy dolárov (+17 %).
Táto komplementárna štruktúra výmeny vytvára pevnú bázu nielen pre samotný tovarový obrat. Štáty plánujú realizovať spoločné investície, spracovanie produktov, distribúciu a budovať odolnejšie výrobné a dodávateľské reťazce. Do popredia sa dostávajú aj pokročilé nehmotné investície do vývoja nových softvérových databáz na urýchlenie colných konaní. Rozvoj tohto partnerstva prinesie obom stranám veľké výhody, pričom Vietnam získava prístup k zoskupeniu, ktoré sa za posledné desaťročia transformovalo z jednoduchej colnej únie na komplexný integračný projekt s hlbokým medzinárodným dosahom.
Historická genéza a kategorizácia členských štátov
Základy pre vytvorenie tohto silného spojenectva položili štáty v druhej polovici 80. rokov 20. storočia. Vtedy sa Argentína a Brazília rozhodli definitívne prekonať svoje dlhoročné geopolitické súperenie. Demokratizácia oboch krajín po obdobiach tvrdých vojenských diktatúr nakoniec umožnila nadviazanie užšieho hospodárskeho prepojenia. Zakladajúcim dokumentom celého bloku sa stala Dohoda z Asunciónu, ktorú 26. marca 1991 podpísali najvyšší predstavitelia Argentíny, Brazílie, Paraguaja a Uruguaja. Následne Protokol z Ouro Preto z roku 1994 prepožičal zoskupeniu medzinárodnoprávnu subjektivitu a presne zadefinoval jeho štruktúru. Tento dôležitý krok ustanovil Spoločný colný sadzobník (AEC), čím sa blok formálne pretransformoval na funkčnú colnú úniu.
Územný rozsah celého bloku nie je statický, pretože odráža politický vývoj v regióne. Medzi plnoprávnych členov patria štyria zakladatelia, ku ktorým sa po dlhoročnom procese oficiálne pripojila aj vnútrozemská Bolívia, čím sa posilnilo prepojenie medzi andským regiónom a oblasťou Río de la Plata. Naopak, plnoprávne členstvo Venezuely, ktorá pristúpila v roku 2012, je od decembra 2016 na dobu neurčitú pozastavené. Dôvodom bolo opakované porušovanie demokratických princípov, nedodržiavanie doložky o ľudských právach podľa Protokolu z Ushuaia a neplnenie obchodných záväzkov. Poslednú skupinu tvoria pridružené štáty, kam patrí Čile, Kolumbia, Ekvádor, Guyana, Panama, Peru a Surinam. Tieto krajiny majú prístup na trh a zúčastňujú sa na summitoch, ale netvoria súčasť colnej únie a nedisponujú hlasovacím právom.
