Monitorovací výbor pre Program Slovensko dôrazne upozorňuje, že štát musí urýchlene zmeniť prístup k využívaniu pomoci
V Bratislave sa úspešne uskutočnilo dôležité zasadnutie Monitorovacieho výboru pre Program Slovensko (PSK). Účastníci sa detailne venovali aktuálnemu stavu čerpania financií, pripravovaným zmenám a rizikám, ktoré ohrozujú úspešné využitie európskych zdrojov. Jedným z kľúčových úvodných bodov bola prezentácia hodnotiacej správy Najvyššieho kontrolného úradu SR s názvom EÚ Report 2025. Tento materiál priniesol podrobný pohľad na dlhodobé skúsenosti našej krajiny s implementáciou pomoci z Bruselu. Oficiálne štatistiky k 10. júlu 2026 potvrdzujú, že úrady síce vyhlásili 381 výziev v objeme 11,55 miliardy eur, no reálne čerpanie eurofondov stále výrazne zaostáva. Samosprávy doteraz minuli len 19,55 percenta z celkovej alokácie celého programu, čo vyvoláva vážne obavy.
Ak sa výzvy vyhlasujú neskoro a rozhodovanie trvá príliš dlho, v závere obdobia prichádza zbytočný tlak. Takéto unáhlené dobiehanie zameškaného času však takmer nikdy nejde ruka v ruke s efektivitou investícií. Ministerstvá preto musia hodnotiť úspech nielen podľa minutých peňazí, ale najmä podľa konkrétnych prínosov pre ľudí. Realizované projekty majú prinášať kvalitnejšiu infraštruktúru, podporu inovácií, energetické úspory a dostupnejšie sociálne či vzdelávacie služby. Tieto kroky sú nevyhnutné pre naštartovanie trvalého hospodárskeho rozvoja krajiny. Správa NKÚ navyše opätovne potvrdila, že medzi najväčšie problémové oblasti patria výdavky na informatizáciu a procesy verejného obstarávania.
Hlboké regionálne disparity a osobitný prístup k malým obciam
Slovensko dlhodobo patrí medzi členské krajiny s najvýraznejšími rozdielmi medzi jednotlivými krajmi v Európskej únii. Zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) preto jednoznačne vítajú novú iniciatívu ministerstva investícií (MIRRI SR). Rezort plánuje klásť podstatne väčší dôraz na územný prístup prostredníctvom špeciálnej kapitoly pre rozvoj regiónov. Primátor Vrútok Branislav Zacharides v diskusii dôrazne otvoril otázku veľmi pomalého čerpania v oblasti Európa bližšie k občanom. V tomto špecifickom cieli dosahovalo využitie peňazí k začiatku tohto mesiaca kritickú úroveň iba 5,2 percenta alokácie. Súčasne poukázal na chýbajúcu podporu obcí do 500 obyvateľov, pre ktoré štát nevyhlásil očakávanú výzvu Oživme malé obce.
Najmenšie samosprávy disponujú obmedzenými administratívnymi kapacitami, preto nutne potrebujú jednoduchšie a podstatne cielenejšie nástroje podpory. Zástupkyňa MIRRI SR Veronika Vozárová uviedla, že rezort hľadá vhodné riešenia pre tieto zraniteľné komunity. Nedostatok financií na vidieku pritom priamo ovplyvňuje blízke samosprávne voľby, v ktorých občania hodnotia prácu primátorov. Na zrýchlenie procesov je nevyhnutná aj radikálna reforma kontrolných mechanizmov na Úrade pre verejné obstarávanie (ÚVO). Zástupkyňa úradu informovala, že inšpektori vykonali 3 300 kontrol v objeme 4,2 miliardy eur, pričom priemerná dĺžka jedného preverovania dosahuje 43,6 dňa.
Náročné výzvy a finančné limity do konca tohto desaťročia
Hoci od 1. júla 2026 došlo k dôležitému navýšeniu personálnych kapacít ÚVO, obsadenie nových miest potrvá určitý čas. Medzi hlavné riziká realizácie projektov patrí zdĺhavá príprava súťaží, ich časté opakovanie a oneskorené podpisovanie zmlúv s dodávateľmi. Slovensko síce splnilo základné pravidlo pre rok 2026, no najväčšie finančné hrozby krajinu ešte len čakajú. Riadiaci orgán dôrazne upozornil, že v rokoch 2027 až 2029 bude musieť štát vyčerpať priemerne ročne až 2,09 miliardy eur. V roku 2030 bude toto potrebné ročné čerpanie eurofondov predstavovať astronomickú sumu 4,10 miliardy eur. Monitorovací výbor preto schválil nové hodnotiace kritériá pre pripravované výzvy v oblastiach inovácií, digitalizácie a čistej energie.
