Ruskí vedci vypočítali biologický limit ľudského života. Výskumníci analyzovali faktory, ktoré skracujú dĺžku dožitia
Vedci zo Skolkova, inštitútu vedy a technológií (Skoltech) úspešne vypočítali maximálny možný vek človeka. Podľa ich najnovších záverov sa biologický limit ľudského života nachádza v prekvapivom rozmedzí 146 až 194 rokov. Tento odhad predstavuje približne dvojnásobok súčasnej priemernej dĺžky dožitia vo väčšine ekonomicky vyspelých krajín sveta. O prelomových číslach podrobne informuje oficiálna webová stránka Skoltechu. Výskumné tímy sa pri hľadaní odpovedí zamerali na hĺbkovú analýzu negatívnych faktorov. Odborníci chceli presne určiť procesy, ktoré najvýraznejšie skracujú dĺžku nášho bytia na tejto planéte.
Na presný odhad tejto teoretickej hranice vedci vyvinuli pokročilý počítačový mechanizmus. V tomto scenári slúži ako hlavná matematická teória model, kde jedinú príčinu starnutia predstavovali výhradne somatické mutácie. Tieto náhodné zmeny v DNA štruktúre sa s pribúdajúcim vekom postupne hromadia v bunkách organizmu. Výsledky zložitých výpočtov ukázali, že za takýchto ideálnych okolností by stredný vek človeka dosiahol vysokú úroveň. Spoluautor práce Dmitrij Kriuľkov z Centra biomedicínskych technológií však upozornil, že samotné mutácie nemôžu kompletne vysvetliť pozorovanú úmrtnosť. Preto k obmedzeniu dĺžky života porovnateľne prispievajú aj ďalšie skryté biologické mechanizmy, akými sú strata proteostázy či mitochondriálna dysfunkcia.
Rozdielna rýchlosť starnutia vnútorných orgánov
Výskumníci počas simulácií zistili, že rôzne ľudské orgány starnú v tele porovnateľne odlišnou rýchlosťou. Podľa vyjadrenia spoluautora štúdie Jevgenija Jefimova môže napríklad ľudská pečeň teoreticky fungovať až tisíce rokov. Tento životne dôležitý orgán totiž disponuje úžasnou schopnosťou neustálej a rýchlej obnovy svojich vlastných buniek. Naopak, svalové bunky srdca a dôležité nervové neuróny sú v tele úplne zbavené prirodzenej schopnosti opätovného delenia. V dôsledku toho tieto tkanivá odumierajú oveľa skôr, čo limituje fungovanie celého organizmu. Tieto poznatky o bunkových procesoch využívajú aj moderné biomedicínske technológie pri návrhu nových liekov proti predčasnému starnutiu.
Vedecká vedúca práce Ekaterina Chramejeva zdôraznila, že tím dnes dokáže kvantitatívne odhadnúť presný negatívny vplyv poškodení génov. Výskumníci vďaka tomu úspešne navrhli úplne nový matematický prístup k zložitému štúdiu starnutia. Tento inovatívny model umožní lekárom presnejšie vyhodnotiť podiel jednotlivých faktorov na celkovom obmedzení dĺžky života. Získané dáta navyše pomôžu presne určiť hlavné priority pre úspešný vývoj budúcich terapeutických stratégií.
