Nové učebné osnovy vyvolávajú obavy odborníkov, že slovenské školstvo stratí vedomostný základ a zaostane za Áziou
Očakávaná transformácia školstva prináša zásadnú zmenu toho, čo sa žiaci učia, ako sa učia a čo od vzdelávania očakávame. Úspešné zavedenie týchto noviniek do reálneho života škôl si vyžaduje silné odborné zázemie, intenzívnu spoluprácu, postupnosť a konkrétnu podporu. Tieto aktivity doteraz odborníci realizovali v rámci Komponentu 7 známeho Plánu obnovy a odolnosti. Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVaM) zabezpečoval najmä metodické zázemie v reforme, no kritici varujú pred rizikom prepadu celkovej úrovne vzdelávania na Slovensku.
Varovné signály a pokles úrovne vzdelávania na Slovensku
Nové kurikulum hľadá odpovede na otázku, čo dnešné deti skutočne potrebujú pre život v rýchlo sa meniacej spoločnosti. Nový štátny vzdelávací program (ŠVP) síce formálne zachováva tradičný vedomostný základ, no kritici poukazujú na oslabovanie exaktných vedomostí. Kým krajiny na Východe, predovšetkým Čína, Singapur či Japonsko, budujú tvrdé akademické vedomosti a excelentnosť, slovenský model presúva pozornosť na mäkké zručnosti. Mnohí analytici otvorene hovoria, že tento posun môže zhoršiť postavenie našich žiakov v medzinárodných porovnaniach.
Ešte pred samotnou tvorbou nových štandardov vznikol prelomový dokument Východiská kurikulárnych zmien. Autori tohto textu sa opierali o dostupné dáta, dlhodobé výskumy a podrobné analýzy slovenského vzdelávacieho systému. Tvorcovia využili aj skúsenosti zo zahraničia a odporúčania Európskej komisie či Svetovej banky.
Medzi hlavné inovácie patrí presun ťažiska od samotného odovzdávania vedomostí k rozvoji komplexných spôsobilostí a podpore potenciálu každého jedného žiaka. V nových štandardoch sú preto dôležité nielen encyklopedické vedomosti, ale aj schopnosť premýšľať, riešiť zložité problémy a efektívne spolupracovať.
Riziká oslabenia vedomostného základu škôl
Nový vzdelávací model myslí na systematický rozvoj čitateľskej, matematickej, prírodovednej, finančnej, občianskej, emocionálnej aj digitálnej gramotnosti. Rovnako dôležitý je tiež rozvoj a cieľavedomá podpora kritického myslenia, vecnej argumentácie, schopnosti riešenia problémov a chuti neustále sa vzdelávať.
Pedagogická verejnosť však upozorňuje na riziko, že bez pevných encyklopedických základov žiaci nedokážu rozvíjať pokročilé logické operácie. Napríklad pri umelej inteligencii má žiak vedieť nielen konkrétny nástroj použiť, ale aj správne overiť jeho výstup. Bez hlbokých matematických a prírodovedných vedomostí však študenti nepochopia podstatu fungovania týchto systémov. Príprava štátneho programu odštartovala už v roku 2021 a na tvorbe kľúčových dokumentov pracovali stovky akademikov a učiteľov z praxe.
